Povedľa tej ozónovej niekto navŕtal poriadnu džuru do neba. Teraz ňou padajú na zem Adamovia a Evy a v hnevu na nespravodlivosť likvidujú všetko dookola. Adam kope do psov a Eva vytrháva malé stromčeky zo záhrady. Na obrovskom platane opodiaľ sa smeje had - nie len že platan nevytrhnú, ale ani naň nevylezú tí úbožiaci. Padli do reality a teraz dajú okúsiť všetkým slabším, že im sa to stať nemalo! pokračovanie článku
Snáď to bola hmla, ktorá ho odpútala od hmoty tohto sveta. Sedel na Vozke, obrovskom kameni na jednej z jeseníckych hôr a nevidel ani na meter. Biele mlieko bolo schopné pohltiť dlaň natiahnutej ruky a prítomnosťou bol iba kus kameňa, ktorý rezal do stehna. Myšlienky sa pekne usalašili v hmotnej prázdnote okolo neho. Aj čas si zobral voľno. pokračovanie článku
Rád by som Vás pozval na výstavu "O živote a diele Jaroslav Seiferta", ktorú organizuje Miestny klub Českého spolku a ktorá bude doprevádzaná mojou malou výstavou fotografií s názvom Emócie (inšpirované poéziou Jaroslava Seiferta a doplnené z môjho vlastného cyklu Emócie). Výstava bude sprístupnená od 5. júna do 30 júna v priestoroch Zemplínskej knižnice Gorazda Zvonického v Michalovciach. V mojej časti výstavy okrem fotografií, ktoré ste mohli vidieť aj tu na blogu, si budete môcť prezrieť aj celkom nové snímky, nafotené špeciálne pre túto príležitosť. Vernisáž sa bude konať 4.6. o 16:00, teda "štvrtého o švrtej".
Na základe príspevku o brutálnom týraní mačky, ktorý bol odvysielaný v TV Markíza 26.2.2007 (v hlavných správach) žiadajú Monika Bosáková a Katarína Poláková o dôsledné prešetrenie tohto trestného činu. Niekoľko pravdepodobne starších detí mačku uviazali, poliali liehom a podpálili, pričom si vec nakrútili na mobilný telefón a video zverejnili na internete. Je dôležité, aby spoločnosť dala takejto otrasnosti jednoznačnú a verejnú červenú. pokračovanie článku
Prní sníh umlčel všechny zvuky, rozlehlo se ticho. Jen večerní lampa učí stromy stínem kreslit do čerstvého klidu. pokračovanie článku
Nové technológie sa snažia vmestnať prírodné živly do svojej siete jednotiek a núl, pocity sú rozkúskované, zem sa skladá z pixelov, oheň horí v ráme a voda je digitálna. pokračovanie článku
S priateľkou len veľmi neradi plytváme jedlom. Ak už sa aj stane, že jedlo je staršie, náš pes, takmerčierna (o tom inokedy) fenka pudlíka Alex, oschnutou šunkou či plátkovym syrom nepohrdne. No väčšinou kúpime len toľko, čo zjeme, veď boží dar a rodinný rozpočet, však? V piatok som si objednal donášku a horu cestovín s kuracím mäsom a smotanou som nedojedol. Nevadí, dorazím v nedeľu. Keď sa vrátime od rodičov, vždy vyhladneme. No nesmel by som bielu prepravnú krabičku zabudnúť uložiť do chladničky. pokračovanie článku
Tak takto by nejako začínala psia legenda, štekaná z pokolenia na pokolenie. Niekoľko hodín rozprávania by sa legenda venovala tomu, ako sa pes šťastne a bezstarostne preháňal hore a dolu vo svojom trávovoloptičkovom raji a lovil nekonečne dlho skackajúcu (zázračnú) loptičku. To teraz preskočíme a dostaneme sa tak k prvému vážnemu zvratu v deji: pokračovanie článku
Ľudia sú nenažratí a tak si Ježiško, po zaplatení účtu za doručenie všetkých tých listov so zoznamami darčekov (alebo ste snáď platili poštovné?), zosumarizoval tie nekonečné zoznamy deťom i dospelým nedostupných vecí, a povedal si, že tento rok bude musieť začať rozdávať dary už v novembri, lebo inak to nestihne. pokračovanie článku
V sobotu sme sedeli s priateľkou a rodičmi u večere. Milujeme vyprážaný karfiol (takmer všetci) a keď je k nemu ešte aj kyslá smotana s uhorkami, tak ja osobne pokukujem po tanieroch ostatných, lebo ak by náhodou niekto nevládal, tak len čo to povie, už nebude mať zmysel brať tie slová preč. Jeho jedlo sa stane mojím. Tento krát sme však mali iba karfiol, zemiaky s maslom a obsluhu hore bez. pokračovanie článku
Popieram všetky vypovedané i nevypovedané obvinenia, že nepíšem preto, že už som vypísaný alebo na to kašlem alebo sa bojím kritiky, či iné ďalšie slabosti, z ktorých samozrejme nejaké občas aj mám. Bez chyby sú len asi štyria diskutéri z blogov ;) Som človek, ktorý má veľa záujmov a venuje sa najviac tomu, o čom si myslí, že má momentálne najvyšší zmysel. Z hľadiska hodnôt, ale i sebarealizácie a zábavy. Preto som nejaký čas sa viac ako intenzívne venoval projektu havino.net a za pol roka naozajstnej makačky (pozývam vás na minioslavu) sme ho s tímom podobne postihnutých ľudí dostali do stavu, kedy ide o web akceptovaný na slovenskom internete, web, ktorý pri hľadaní informácií o psoch pomocou google.com už akosi nejde vynechať. A verím, že aj web, ktorý pomáha zmeniť myslenie ľudí. No a teraz sa zasa trochu vrátim na blog. Nejaké námety budem čerpať z doby, keď som zážitky a postrehy nestihol spisovať a niečo bude aj aktuálne. Dosť sľubov (veď som chcel iba predísť otázkam), lebo si zo zábavy urobím task a koho to má potom baviť, že?
Na jednom z diskusných fór dlhoročná aktivistka v oblasti psích útulkov opísala, ako sa často stretáva s majiteľmi psov, ktorí sa sťažujú na to, že boli chovateľmi pri kúpe šteniatka oklamaní. Zatajil im vraj predkus, zlý tvar lebky, či inú telesnú alebo zdravotnú vadu psa. Okamžite sa strhla príspevková bitva, v ktorej sa chovatelia bránili, že je to vina kupujúcich. pokračovanie článku
Základné právo kapitalistického zákazníka je zmena. Z množstva konkurencie si môžeme vybrať najlacnejšiu, či najbližšiu, alebo aj najpohodlnejšiu. Prípadne tú, ktorú prevádzkuje brat. Dovolím si tvrdiť, že mnohí z nás túto možnosť nevyužíva, lebo naša samoobsluha je síce plná protivných dám, striehnucich na všetkých návštevníkov ako na zlodejov, ktorí sa maskujú za zákazníkov, ale táto "oáza" predrevolučnej atmosféry je jednoducho po ceste a najbližší bod nákupu sa nachádza nie len ďaleko, ale ešte je aj nápadne rovnaký. Tak aký výber, že? No ale v sobotu mi zamestnanci košickej reštaurácie dokázali, že sa dokážu zbaviť zákazníka behom necelej hodinky. pokračovanie článku
Dnes som čakal v rade na pošte. To nie je nič neobvyklé. Pošta sa rozhodla zavesiť na stenu takmerveľkoplošné obrazovky, snáď aby skrátili ľuďom čakanie. To tiež nie je neobvyklé, vlastne celkom dobrý nápad. Bežia tam síce iba reklamy, ale pošta si zarobí. No a my možno budeme čakať čím ďalej tým viac... pokračovanie článku
Som z generácie, ktorej sa pri slove sieť už neasociuje Hemmingwayov rybár. Ja si predstavím komunikáciu. Vzduchom, kovom, svetlom a zvukom. A som z generácie, ktorej sa pri slove telekomunikačná sieť neasociuje pavučina s pár uzlami a viac ako veľa aparátmi. Siete novej generácie si hladko zotierajú nie len rozdiel medzi hlasom a dátami, ale aj medzi koncovými zariadeniami, nech už sa pod tým skrýva čo chce. Pojmy teraz menia významy. Čo tam po Šimonovej sieti, ale veď napríklad mikrovlnka nie je tak stará, aby už nebola mikrovlnkou. Siete spoja, čo si zaželáte. - počítače, telefóny, faxy, televízory a, ako výplod nudiacich sa marketingárom trpiacich hrozbou výpovede, aj chladničky. Spoja nás, nech sme kdekoľvek a robíme čokoľvek. pokračovanie článku
ale nenechať to nevysvetlené. Prvý dôvod skončiť je celkom prozaický. Nedostatok času. Nie sám o sebe, lebo množstvo času je len výsledkom porovnania priorít jednotlivých aktivít vo vašom živote, takže skôr nedostatočné množstvo času venovaného posledného pol roka adminovaniu blogov. pokračovanie článku
Mám perfektnú pamäť na tváre, celkom slušnú na ich príbehy, mizernú na mená a kde som toho človeka stretol neviem ani keď ma zabijete. A tak občas odhodlane, ako starého známeho, zdravím v obchode chlapíka, čo so mnou cestuje stále tou istou električkou, v meste predavačku, či upratovačku. Väčšinou sú prekvapení, zmätení a niektorí zjavne lovia v pamäti, čo som zač. Tak im treba, prečo len ja? pokračovanie článku
Na stránke www.havino.net bol zverejnený krátky prehľad o tom, koľko, kde a za akých podmienok zaplatíte daň za svojho psa, alebo ako hovorí politická strana Vpred, ktorá presadzuje jej zrušenie, "daň za priateľstvo s nemou tvárou". Ešte pri prvom odstavci som si myslel, že ide len o to, že niektoré mestá sú viac nenásytné ako iné a že niektoré robia pre psíčkarov viac ako iné, čo ale spolu nekoreluje. No po poslednom odstavci, kde sa porovnáva daň za psa v Prešove a v časti Bratislava, staré mesto, už som naozaj nevydržal nekomentovať tragikomickosť situácie. pokračovanie článku
Čakala na ten deň každý rok. Sneh ešte stále ostával na zemi, došliapaný a hnedý. Zima si tu stále ticho a studeno kraľovala, keď zrazu bolo čosi inak. Stála na balkóne a pozorne načúvala. Natŕčala malé uško. Niekoľkomesačné ticho, znásobené mäkkou prikrývkou, sa odrazu rozozvučalo. Ako keď dirigent mávne paličkou na orchester. Stromy bez listov zaštebotali, na strechách klopkali malé našuchorené kôpky peria, ktoré si navzájom oznamovali svoj príchod. Všade sa to hmýrilo vtákmi, krikom, poskakovaním, medzi mrakmi šantili kŕdle. pokračovanie článku
V rámci môjho "tajného projektu", ako to Marianna V. nazvala, som urobil interview s adminkou Varjanovou a musím povedať, že som sa dobre zabával pri vtipných odpovediach blogerky, podnikateľky a psíčkarky. Takže, ak nech sa páči za hrsť príjemného čítania! :) Marianna, dík!
Pocit neuverenia sa u mňa zmenil na zhrozenie, keď som si prečítal správu o tom, ako niekto prevádzkuje útulok a necháva v ňom zomierať zúbožené, vyhladované psy vo vlastných výkaloch. Dôvod je prozaický, za prevádzku útulku sa platí a tak sa nájdu ľudia, ktorí ani v rámci pokútne získaných „bomba kšeftov“ nie sú ochotní urobiť hoci len to základné – postarať sa o zvieratá aspoň naoko. Aby o kšeft neprišli. pokračovanie článku
Predstavte si, že som pri vstupe na parkovisko zaplatil parkovné za posledné voľné miesto, na ktoré sa moje auto vojde, a spokojne sa k nemu šiniem. V tom momente z rohu parkoviska vyštartuje motorkách a zabrzí presne na tom mieste. Keď vystúpim, pripáli si cigaretu a povie: "Daj päťstovku". pokračovanie článku
Z nášho firemného intranetu som sa dozvedel, že... pokračovanie článku
Nie je to tak dávno, keď bol telefón v domácnosti záležitosťou prepychu a známostí na patričných miestach. Žiadosti sa radili podľa všelijakých „a-priorít“ a čakalo sa aj zo dva roky. Zákazníci, aj keď vtedy mal význam tohto slova silne odlišný význam, sa zoznamovali so záludnosťami telefonovania a jediný operátor, aj keď mu nikto tak nehovoril, bol vlastne misionárom na poli neoranom. Jeho úlohou nebolo telefón iba zriadiť, mal vychovať generáciu tele-ľudí. pokračovanie článku
Konečne by som si aj ja mohol raz dať nejaké novoročné predsavzatia, povedal som si pár minút po polnoci a keď sa tak obhliadnem späť, určite to mal na svedomí drink. Niekoľko miešaných drinkov. Niekoľko zmiešaných druhov miešaných drinkov. pokračovanie článku
Nerád píšem patetické texty a už vôbec nie na záver roka, takže len pár viet o našom spoločnom (aspoň ja to tak chápem) blogovom čase v uplynulom roku. Vďaka Vám moje písanie nie len nadobudlo zmysel, lebo bez čitateľa je autor tak povediac navyše, ale pomohli ste mi zlepšiť sa. Vďaka kritike. Samozrejme, že dávam prednosť tej slušnej a konštruktívnej. Nadávky a nečakane vytiahnuté osobné veci zo súkromia do diskusie pod niektoré kontorverznejšie články som zo začiatku niesol ťažko. Našťastie pokles čítanosti po týchto textoch znamenal vlastne aj odchod väčšiny diskusných hulvátov, ktorí ma však ešte stihli naučiť nebrať si takéto príspevky príliš k srdcu. Za to im tiež patrí akási zvláštna vďaka. A je pravda aj to, že s nemalou podporou tých slušných to bolo pre mňa výrazne ľahšie. Niekoľkí sa stali mojimi priateľmi a to samo o sebe by mohlo byť naplnením blogu ako takého. Priznám sa, že píšem radšej pre tých, čo naozaj čítajú, aj keď ich je menej, a ich reakcie sú pre mňa veľmi dôležité. Všetkých si Vás vážim a ďakujem. A rád by som zaželal všetko dobré do nového roku individuálne každému môjmu čítajúcemu čitateľovi a dúfam, že spolu prežijeme pestrý blogový dvetícišiesty rok. Už sa na to teším. :)
Aby som uzatvoril sériu rozprávania o psíkoch a konečne prezradil tajomstvo takmerčiernosti našej Alex, musím porozprávať príbeh o mojom prvom našelcovi, nechcenej fenke, ktorej zbavenie sa predznamenávalo kúpu vlastného psíka. pokračovanie článku
Moja kuchárska kariéra začala veľmi sľubne. Podobne ako adept na olympijského víťaza v gymnastike, aj ja som začínal už v siedmych rokoch. Mama vtedy povedala pamätnú vetu: "Daj do hrnca zemiaky a daj ich variť." Tak som aj urobil. O vode reč nebola. A ten smrad sa vyvetral za necelý týždeň, takže nechápem tú následnú nedôveru najbližších niekoľko rokov. pokračovanie článku
Sú asi stosedemdesiat centimetrov vysokí, chudšej postavy, majú tmavé vlasy a väčšinou čierne oči. Na sebe mali naposledy oblečené to, čo našli. Videní boli včera aj predvčerom pri diaľnici z Košíc do Prešova v obidvoch smeroch a miestach. Ovládajú rómčinu. Zvláštne znamenie: Na hlavách majú červené vianočné čiapky. Všetci. pokračovanie článku
Nikto z nás nevidí rád dopravného policajta s ukazovákom upretým na naše auto, ako nám naznačuje, že práve vy sa stávate objektom kontroly. V ten moment sa v hlave spúšťa mechanizmus, ktorý dokáže pokriviť objektívne vnímanie sveta a v okamihu presvedčíte samého seba, že ste vôbec nešli stodvadsať. pokračovanie článku
Tretiu sériu emócií vo fotkách ladím možno trochu jesenne. Nie je to len mojimi náladami. Spoluautorom je prostredie okolo mňa a príroda, ktorá sa po lete sama k smútku uchyľuje. pokračovanie článku
V diskusiách pod článkami o pomoci pre psíkov a iné „súzvieratá“ nájdem často reakcie kričiace o tom, že sa radšej máme starať o ľudí a nie o psov, že sa zaoberáme gučou chlpov namiesto hladnými a týranými deťmi, a že máme riešiť problémy zákonov určených predovšetkým ľuďom. Minulý týždeň som prišiel konečne na to, prečo to môže mať zmysel pre nás všetkých. pokračovanie článku
Má 33 rokov, je konateľom spoločnosti Wynergie, s.r.o., zameranej na služby online marketingu. Keď nepíše, venuje sa fotografii a turistike.
