Emócie I

Autor: Filip Klička | 1.7.2005 o 10:42 | Karma článku: 8,48 | Prečítané:  2980x

Psychológovia sa nevedia zhodnúť, či emócie definovať ako akékoľvek vzrušenie alebo znepokojenie mysle, pocit, vášeň alebo súhrn fyzických a psychických stavov. Ja ich vnímam ako farby života. Svojou silou dokážu zmeniť situáciu, naplniť vás, či celkom vyprázdniť alebo hlboko do pamäte vryť stav a udalosť, v ktorej sa nachádzate. Niekedy sú silnejšie ako naše vlastné vedomie, kľudne si prevalcujú hrdé myšlienkové a logické ja, a rozšliapu ho v horúcom zmätku na palete plnej farieb. My potom len ako spomalený film sledujeme naše činy z poslednej rady kina Mozog. Amygdala si preberie velenie, kedy uzná za vhodné, aby nám zachránila život alebo nám ho pokazila - ublížením iným či sebe.

Prúdenie. Ovláda naše pohyby, telá, vedie nás k dokonalosti. A chirurga doslova preberú po osemhodinovej operácii - tej najlepšej, akú kedy urobil a on si dodnes len matne spomína presné a neochvejné pohyby svojich rúk, ktoré neboli nikdy tak šikovné a on nebol nikdy tak pokojný. Umelcov už prúdenie asi neprekvapí, veď predsa dennodenne meditáciami a drogami usilujú o to, aby sa zbavili prítaže svojho ega, ich oceľovej gule na nohe, a svoje emócie „vyzvracali“ rovno na plátno, do kláves, slov a viet,  či do kameňa. Emócie, ako neštiepené jadro, driemu v nás, čakajúc na impulz, aby explodovali do temperamentu, a keď nemôžu extrovertne von, aspoň introvertov poobíjajú vo vnútri - kýchnite so zavretými ústami!

Všetci viac, či menej čítajú emócie ostatných. Mamy nás to učia. Z obočia, pokrivených pier, pohľadu, trasu rúk a hlasu. Ja som začal premýšľať, ako emócie vyzerajú. Ako by mohli vyzerať, keby sa zhmotnili. Chladné, horúce, červené, modré, mäkké a tvrdé, mokré a páliace. Rozhodol som sa ich hľadať s foťákom niekde okolo. Niekde sa tu predsa musia váľať. To hľadanie má jednu výhodu, aspoň kúsok tej nájdenej emócie prežívam pri fotení, skúsite aj vy?

 

 

 

 

Okúzlenie – letmé svetlo, v očiach uzreté, pútavé krivky a z nich páperivé šteklenie pod žalúdkom, rozmazaný náznak nádhernej osobnosti a potreba dotknúť sa, úsvit novej lásky

 

 

 

 

Zármutok – jeseň na sklonku života, zošúverený list v truhle, na ktorý sa každý zdráha pozrieť, samota a strata, slzy ako nemý dôkaz slabosti smútku

 

 

 

Zúrivosť – v červenom hmlistom videní zatína pazúry agresivity v dynamickom útoku na protivníka – skap!

 

 

 

 

Nepriateľstvo – Ostré vypadni! A choď tou najchladnejšou kovovou cestou, aká existuje. Vo mne len prázdno a pocit, že nikdy viac s tebou nechcem nič mať, nevracaj sa.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

AUTORSKÁ STRANA PETRA SCHUTZA

Návštevníci u sv. Michala a spev Moniky (týždeň podľa Schutza)

Z radu kajúcnikov je exštátna tajomníčka zrejme vôbec najvýbušnejší materiál.


Už ste čítali?