Aprikotová reklamácia

Autor: Filip Klička | 1.10.2005 o 13:08 | Karma článku: 8,50 | Prečítané:  2596x

K tomu, aby vás ľudia spoznávali na ulici často stačia iba maličkosti. U mojej mamy je to fakt, že ju vždy sprevádzajú dva kučeravé aprikotové pudly. Určite si mnohí z jej spoluobčanov kladú otázku, čo vedie normálneho človeka k tomu, aby začal chovať v byte dvoch pudlov. Veď jedinou výhodou sa zdá byť to, že keď kráča do kopca, stačí jemne plesnúť svoj marhuľový dvojzáprah a nadšené psíky ju rýchlo vytiahnú až hore – takmer bez námahy. No okrem tohto bonusu sú to len problémy s cestovaním, ubytovaním v hoteloch, návštevami v obchodoch, lebo jedného psíka znesú takmer kdekoľvek, ale dvaja sú proste veľa aj na cvičisku. Prečo teda?

DvojkaČasť odpovede sa skrýva v príbehu o chorej Terinke, ktorá nechcela prijímať potravu a prvý rok prežila len vďaka tomu, že ju moja mama kŕmila ako húsku. Potom sa veterinár rozhodol psíka operovať a po prezretí celého anomálneho telíčka prehlásil, že dlho žiť nebude, keďže má päťnásobnú slezinu a žiadny žalúdok. Vtedy sme mali slzy na krajíčku a hnevali sa na celý svet, pravidlá, či kohokoľvek, kto to tam hore riadi. Otec patrí medzi pragmatikov a preto sa na konverzačnom stole objavilo slovo „reklamácia“. Veď ten psík je vlastne chorý odmala, proste sme si kúpili akurát takého kriplíka. Mama v reklamácii videla najmä to, že sa zmierni smútok, ak Terri zomrie. Bála sa toho dňa. S druhým psíkom, ktorý bude potrebovať starostlivosť, všetko ľahšie prekoná. A obidvaja sa zhodli aspoň na jednom: „Čo by robili s prázdnym peleštekovým košíčkom a zaprášenými pískacími hračkami?“

Do telefónu samozrejme mama nedokázala hovoriť o reklamácii a iba vyrozprávala smutný príbeh o Terri takmer v tej podobe, ako ja nedávno na tomto blogu. Dosiahla tisíckorunovú zľavu, ktorú nám chovateľka poskytla na kúpu ďalšieho psíka. Určite si to otec takto nepredstavoval, ale rozbehnutý voz už nešlo zabrzdiť. Myslím, že dodnes si nie je istý, či s dvoma psami v byte a bez ozajstnej reklamácie súhlasil.

Netrvalo ani dva mesiace a do prúteného košíka na sedadle auta sme ukladali ďalšiu aprikotovú guľku - Kami. Deja vu, až na to, že na rozdiel od Terri toto stvorenie nevyzeralo tak milo ako klbko vlny. Kami sa strašne vzpierala, mravčala a snažila sa prútie rozlámať. Nepomáhali ani časté prestávky a výbeh na parkovisku. Stále mravčala a nespokojne sa ošívala. Až po príchode domov, vo vani, vysvitlo, že jej kožuštek je maximálne zablšený a plný hávede. Na rad prišli špeciálne psie šampóny a ozdravná kúra. Asi tak v hodnote zľavy.

Po prvom sprchovaní sme „Kamilku“, ako jej hneď prischlo, vypustili do bytu. To bolo prvé stretnutie našej marhuľovej dvojky. Terri sa prekvapene zarazila. Pomaly oňuchala kňučiace čudo a už za pár minút bolo jej. Dostrkala ho ňufákom do svojho pelechu, natlačila k nej zvyšok látkovej podstielky a keď ešte priložila malého pískacieho ježka, láska bola jasná - mamka Terri. Aj keď v skutočnosti bola  Kaminou tetou.

synchronizovanéKami sme nemuseli vôbec cvičiť, lebo behom prvého mesiaca pochytala väčšinu príkazov od Terri a stávala sa z nich nerozlučná dvojka. Opakovali po sebe synchronizovane všetko ako akvabely, ibaže mimo vody, lebo vaňu ani jedna nerada. Dodnes mám pocit, že sú spojené tiahlami – teda aspoň mozgovlnenými.

Mama napriek radám múdrych knižiek zvolila stratégiu jedinej misky, pri ktorej sa obidve obludky vystriedajú. Nikdy sa nenaplnili predpovede odborníkov, že sa o jedlo potrhajú, no predsa to  nebolo len tak. Terri začala totiž veľmi žiarliť na všetko jedlo, čo jedla Kamča. Keďže už z čias chorej prvej pudlíčky sa, ako zúfala snaha donútiť Terinku aspoň niečo zjesť, zaužívala pochvala a dokonca aj šunková odmena za zjedenie celej misky granúl, začali sa v jedení pretekať. Terrinka sa odrazu menila na granulový vysávač a my sme už nemuseli plniť funkciu plničky jej neexistujúceho žalúdku. Náš kriplík na plnej čiare poprel prognózovaný dubiózny vývoj a dokonca sa jej vrátila chuť do hry.

Od tej doby každý večer po správach vyskočí a začne nadšene obžierať Kami, kým ju nedonúti klbčiť sa s ňou na koberci. A aj keď sú chvíle, keď Terri zaskučí od bolesti v brušku, nevyradí ju to z hry. Otrasie sa a ďalej sa pustí do zábavy. Letargia je ta tam a mama chová na prvý pohľad dvoch veselých a zdravých psíkov. Akurát, že pre všetkých sú to proste dvojičky a nedajú si to vyhovoriť.

A tak, keď sa pozriem na tento príbeh a spôsob, akým Terri k čiastočnému vyzdraveniu a dobrej nálade opäť prišla, tak odmietam viac chorých a chromých ľutovať. Treba ich nalákať do života! Nebudem ich obchádzať ako nedotknuteľnú vázu, ale skúsim do nej dať kvety a vystaviť ju na stôl. Lebo vtedy je krásna a užitočná, keď sa používa. A aj keď sa skôr rozbije, uplatnila sa viac, ako keď by mala zaprášená stáť v kúte.

A keď budem chorý ja, nechcem už čaje a hrubšiu prikrývku. Nech sa vzbudím s lístkami do divadla na perine a moja priateľka sa bude okolo prechádzať v sexi spodnej bielizni.

Hmm, toto mi určite  prečíta, až budem so štyridsiatkou na teplomeri nariekať, že mám málo medu.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Dobré ráno

Dobré ráno: Kotleba je navždy vodca, fašisti sa hádajú

Prečo nastal rozkol v ĽSNS.

NADÁCIA ZASTAVME KORUPCIU

Holý o výnimke nehovoril pravdu, papalášizmus dokazuje úspešný vedec

Pracuje v Anglicku, žiadosť mu zamietli.


Už ste čítali?