Zmätené pocity slovenskej eurosušienky po vstupe

Autor: Filip Klička | 3.10.2005 o 22:40 | Karma článku: 6,60 | Prečítané:  1495x

Pár mesiacov po vstupe SR do Európskej únie som hľadal niečo európske, čo máme len my, čo v celej Európskej únii nenájdeme. Poviete si, toho je predsa kopec, kopec vecí. No schválne. Čo je také európske a máme to len my? Mňa napadla Eurosušienka.

Eurosušienka v plnej kráseEurosušienka v plnej krásehttp://www.pecivarne-lh.sk

Sušienka citrónová polomáčaná plnená, spotrebiteľské balenie: 27g s európskym prebalom. Kedysi dávno, ešte za starého režimu, čosi obdobné vyrábali a rozhodne to s Európou nemalo nič spoločné, ale moderný názov obnoveného babičkinho receptu dostal „smart“ prívlastok EURO a pár hviezdičiek na modrý obal.

Strašne mi chutili, kupoval som ich na kilá. Vážne, určite majú niekde v Tescu na zázname z bezpečnostných kamier, ako vždy z regálu vyberám podlhovastú kartónovú krabicu a bez rozpakov jej celý obsah, teda asi 0,648kg, sypem do nákupného košíka. No o týždeň už z domácich zásob neostalo nič.

Eurosušienku som si brával na desiatu do práce, na vrchol turistických túr ako odmenu, jedol som ju v električke, zakusoval sa do nej v ICečku, cestovala so mnou aj na dovolenku do európskoúniového Španielska, s Eurosušienkou som i spával. Tak toto už nie je pravda, ale nejaké drobky mi z eurosušienkových raňajok pod vankúšom určite ostali.

No jedného dňa sa moje sušienkové šťastie pominulo. Už viac nebolo euroextázy. V Tescu zrazu sušienok nebolo. Keby som našiel prázdne miesto, ešte si budem robiť nádeje, ale to nie! Na miesto vždy pripraveného kartónu okrúhlych dobrôt tam trônili v lesklom papieri zabalené hnusné marcipánové tyčinky made in USA. Aké trefné! Moja európska únia vlastne skončila. Odrazu som sa ocitol, a sním aj moja časť Slovenska, odrezaný od zvyšku štátov starého kontinentu. Čo mi bude tu, pánu bohu na východe za siedmimi chrbtami schovanom mieste pripomínať, že sme súčasťou veľkého kolosu? Ja viem, že sú na svete ľudia, ktorí dokážu aj sami zarobiť náš hrubý národný produkt, a že pomer Slovákov v rámci všetkých národov je porovnateľný s obsahom účinnej látky v homeopatiku. Napriek tomu máme prirodzenú túžbu cítiť, že patríme k silenému celku.

Prečo vlastne odišla moja sušienka? Pátral som. V zopár miestnych „samoškách“ som skúpil posledné kusy takmer po záruke - vzhľadom na to, kedy tieto obchody vznikali, sa ani nemožno čudovať, že sušienku držali pekne vzadu, disidentsky, v regáli hneď pri dverách do kotolne. Ale prečo ju nemajú v nadnárodnom európskom Tescu? To je čudné, paranoik by povedal, že tým možno vyjadrujú skryté postoje. Azda mala málo hviezdičiek na prebale? Alebo nám ju všetky tie krajiny závideli? Tú konkurenciu? To je ono. Veď s takou sušienkou by sme im vytreli zrak a skrachovali celé tie ich cukrovinkárske konzorciá, ba i kartely, na jazyku med, v srdci oriešky, nebude si nikdy vtáčik Nestlé pospevovať po ulici figaro! To za tým presne bude! Báli sa mojej, našej, veľkej, takmer tridsaťgramovej Eurosušienky.

No zbytky môjho vlastenectva, ktoré bolo kedysi súčasťou učebných osnov, sa v mojej mysli postavili na odpor! To tak nenecháme - európska únia áno, ale sušienky nám kradnúť nebudú, na to máme dosť rumu, teda pardon, umu. Prejdeme im cez r(oz)um! Nasadil som si potápačské okuliare (googles) a dal vyhľadať „euro sušienka“ a našiel som dokonca aj našu úžasnú ISO certifikovanú spaľovňu sušienok a pečiva v Hrádku. Povedal som spaľovňu? No nejaká ta šarža občas nevyjde. No a tak som sformuloval email plný chvály a odhodlania podporiť tento skvelý výrobok. Hlavne obrovským nákupom, chcel som na dobierku celú paletu – to je skoro ako keby som si kúpil ich akcie, no nie? V emaili bola aj otázka -  ako je to teda vlastne s európskou sušienkou a jej sabotážou, a kedy konečne, a kde, ju budem môcť  zasa kúpiť?

Keďže som ani po pol roku nedostal odpoveď, predpokladám, že samozrejme nejde o nezdvorilosť alebo neschopnosť otvoriť a prečítať si e-mail, ale o tajnú operáciu, ako vrátiť našu hrdú, slovenskú, mierne nakyslastú sušienku späť na trh, a dokonca na celý hviezdičkovaný trh, a poraziť všetky tie diská, křupína, rafaela a kadeaké iné bary, najmä tie americké marcipánové, pruhované a nasadené do našej malej krásnej krajiny so snahou rozvrátiť ju ekonomicky a demoralizovať zákazníkov sladkým pokušením.

A z tejto diskusie urobíme jednu veľkú petíciu za jej záchranu a rozkvet! A kto neje s nami, ten žerie proti nám a tak aj skončí – s bolesťami žalúdka!

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Potrebovali ísť k blízkym a nepustili ich. Neboli privilegovaní ako Kollár

Nemocnice väčšinou púšťajú príbuzných k zomierajúcim.

Návštevy Kollára v nemocnici volajú po demisii

V druhom slede kandidátov na politický koniec sa tlačia glosátori.

Jazdenie na nákladných vlakoch nie je romantika

Amin Palma skáče na vlaky v Mexiku aj v Čadci.


Už ste čítali?