Kam sa hrabe Jamie?

Autor: Filip Klička | 6.12.2005 o 19:23 | Karma článku: 8,99 | Prečítané:  2691x

Moja kuchárska kariéra začala veľmi sľubne. Podobne ako adept na olympijského víťaza v gymnastike, aj ja som začínal už v siedmych rokoch. Mama vtedy povedala pamätnú vetu: "Daj do hrnca zemiaky a daj ich variť." Tak som aj urobil. O vode reč nebola. A ten smrad sa vyvetral za necelý týždeň, takže nechápem tú následnú nedôveru najbližších niekoľko rokov.

Ako sme varili psíčka s mačičkou...Ako sme varili psíčka s mačičkou...Archív

Za žiadnu cenu nechceli, aby som im pripravoval čokoľvek pod zub. Keď sa tak bolestne obhliadnem do minulosti, vlastne mi títo kritici spôsobili kuchársku traumu a negatívne ovplyvnili rýchlosť môjho vareškového vývoja. No talent, či chcete alebo nie, sa derie na povrch sám od seba, a tak v čase, keď som sa musel živiť vlastnoručne, teda aspoň v zmysle prípravy pokrmu, som sa k vareniu vrátil. Pomohol mi  kuchársky základ - hemendex. Panvica si ma prosto získala!

Keďže kreativita vo mne sa nezaprie, čoskoro sa môj recept zozložiťoval a zhutňoval. Tento krát nepočúvajúc mojich neprajných kritikov (mleli čosi o psíkovi, mačičke a anglickom pudingu) som vytvoril vrcholný hemendexový recept: šunka, vajce, salám, tavený syr, čierne korenie, čerstvá paprika, kapiová pomazánka, plátkový syr, trochu sardiniek, kečup a kúsky párky. Takto som v podstate vyčistil chladničku od zvyškov a pri hľadaní vhodného názvu pre toto jedlo konečne aj prišiel na to, že hemendex je vlastne ham and eggs. Znamenalo to pre mňa rovnaký zážitok z poznania, ako keď  mi, ako päťročnému,  otec len tak mimochodom prezradil že c a h sa číta ako ch. Pch! Takže som vlastne už nerobil hamandeggs, ale niečo miešané s toľkými and, že bolo jasné, že musím postúpiť do ďalšieho levelu.

Ovplyvnilo ma niekoľko kuchárskych vzorov. Túžil som napríklad vedieť variť perfektný špenát. No okopírovať recept je také nedôstojné. Chcel som svoje chuťové zmysly vyšrubovať do výšav absolútneho sluchu v hudbe, teda namiesto presného určenia počutého tónu vedieť určiť jednotlivé ingrediencie iba podľa chuti. Riekol som teda: "Otec, uvar špenát, ja budem hádať recept!"  Už prvá lyžička, pevne stojaca v zelenom tuhom bahne, za ktorú som hravo zdvihol celý tanier prezradila začiatok tajného špenátieho receptu: "Jeden diel špenátu zmiešame s dvoma dielmi cementu..."
Dodnes pamätám, ako som mykal prudko lyžičkou, aby posledný zelený kus stuhnutého lepidla odišiel záchodovou misou. A pritom, otec je chemik, to je dobrý predpoklad pre kuchárčenie, nie?

Druhým človekom, ktorý ovplyvnil moje nazeranie na varenie, bol spolužiak na vysokej. Raz som ho zazrel, ako nad hrncom uvarenej polievky trhá plátkový syr na drobné kúsočky. Na moju otázku, čo to robí, odpovedal s nadšením: "Strúham syr, predsa."
To bol podnet na založenie mojej veľkej knihy kuchárskych tipov a trikov. Dodnes ju používam, lebo niektoré poznámky sú aj po rokoch dôležité. Napr. „Nikdy nešejkrujte tonic v drinku“ (aspoň nie v miestnosti a bez zástery) alebo „vajíčka a taniere so striebornou ozdobou v mikrovlnke explodujú“, prípadne „Kari korenie ide zle vyčistiť z kuchynskej linky, najmä na veľkých plochách a po týždni“.

Po rokoch kulinárskych špecialít, exotických prakticky kdekoľvek na svete, som svojich blízkych presvedčil, že toto moje životné smerovanie má ozajstný zmysel. Asi preto mi kúpili moju prvú kuchársku knižku - Kuchárku pre mužov. Neviem, prečo do tej knihy dávali kapitolu ako všeobecné rady, kde plytvali miestom na úplne základné a každému jasné informácie. Preskočil som ju spolu s receptami označenými náročnosťou jeden hrniec. Rozhodnutie padlo na „dvojhrncové“ cestoviny s kuracím mäsom. Nakrájal som na kúsky kuracie prsia a hodil ich na prskajúci olej. Ozval sa nečakaný šum svistu, moja zástera sa pokryla mastnými kydancami. Vzápätí, pozerajúc na meniace sa mäso v olejovom mori, som zúfalo zakričal na priateľku: "Pomóc, mne to mäso zbelelo, čo mám robiť?"
Dobehla s výrazom "to je neuveriteľné" v tvári a povedala: "Nič. Na tento stresujúci moment si budeš musieť zvyknúť, to sa totiž stane zakaždým."
No a toto do všeobecných rád nedali!
Zbelenie mäsa dostalo číslo 124 v mojej knihe tipy a triky.

Nebojte, preniesol som sa cez detské bolesti varenia, a ich prekonávanie mi dalo veľa skúseností, ktoré teraz zúročujem. Dnes ovládam asi štyri recepty, ktoré mi chvália nie len súcitní dobrí známi, ale aj vyberaví a kritickí neohlásení hostia. Minule dokonca moja vareniová kreativita opäť raz premohla zdravý rozum a ja som dokonca jeden recept aj vymyslel! Uvediem ho aj tu na blog, aby to nevyzeralo, že si vymýšľam, ale ak vám to nebude chutiť, tak sa recept nepodaril istotne iba preto, že nemáte moju knihu kuchárskych tipov a trikov. A tú nikomu nedám, v tom je moje originálne kuchárske tajomstvo, moje know how, moja kuchárska duša, a keďže nemám ani čapicu, čoskoro ma čaká sľubná mediálna kariéra, p c h!

Mimochodom, neviete prečo, vždy keď dám vychladiť piškót, ostane z neho päť milimetrová placka?

 

 

Suroviny: 150g šunky, omáčka Maggi zeleninová na cestoviny (pre náročných čerstvé varené paradajky, mrkva a hrášok), strúhaný parmezán, tymián, šalvia, mleté čierne korenie, vegeta, špagety, olej, tavený syr (apetito/bambino), vajce

Recept: Vo woku na oleji krátko spražíme vegetu a mleté čierne korenie, opražíme šunku pokrájanú na prúžky, potom tavený syr zamiešame tak, aby sa čo najviac rozpustil. Do toho zamiešame omáčku Maggi (alebo to všetko v zátvorke), podľa chuti pridáme vajíčko. Zmes okoreníme tymiánom (drviac medzi palcami jeden krát okolo obvodu woku) a šalviou (jeden a pol až dva obvody woku), trochu podusíme, aby sušené bylinky zmäkli). Podávame na al dente uvarených špagetách, posypané jemne strúhaným parmezánom.

Názov kľudne vymyslite v diskusii, máte voľnú ruku!

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

AUTORSKÁ STRANA PETRA SCHUTZA

Návštevníci u sv. Michala a spev Moniky (týždeň podľa Schutza)

Z radu kajúcnikov je exštátna tajomníčka zrejme vôbec najvýbušnejší materiál.


Už ste čítali?