Záväzky sa dajú nielen plniť

Autor: Filip Klička | 1.1.2006 o 12:38 | Karma článku: 4,47 | Prečítané:  1676x

Konečne by som si aj ja mohol raz dať nejaké novoročné predsavzatia, povedal som si pár minút po polnoci a keď sa tak obhliadnem späť, určite to mal na svedomí drink. Niekoľko miešaných drinkov. Niekoľko zmiešaných druhov miešaných drinkov.

Dať si záväzok nie je len tak, protirečilo posledných stopäťdesiat triezvych a zodpovedných mozgových buniek, treba to pojať seriózne. Veď nemôže to byť ako s fajčením: Dám si záväzok a potom pomocou kontinuálnych výnimiek si spotrebu naopak zvýšim o krabičku denne. Cibrí to iba fantáziu. Ešte, že nie som fajčiar. No a prestávať s nezdravou stravou mi nechutí. Treba si predsavziať splniteľné.

Takým záväzkom by mohlo byť nové bývanie, lebo už je načase prestať platiť za prenajímateľské služby sumu, ktorá je takmer taká vysoká ako hypotekárna splátka vlastného bývania, to dá rozum. Dobré predsavzatie. Keďže verejný záväzok je oveľa viac zaväzujúcejší, nenápadne som tento nápad  včlenil do novoročného príhovoru. Múdre knižky vravia, že treba o svojich zámeroch hovoriť často, lebo ľudia vám buď pomôžu alebo od nich máte možnosť získať nejaké dôležité informácie. Moji spolusilvestrovníci sú však výnimoční.

Len, čo sa totiž mojej priateľke a kamarátovi, s ktorým sme Silvestra trávili,  naskytla možnosť doplniť môj zoznam „sľubov a nádejí“, bez jediného zaváhania tam pridali spoločný víkendový výlet do Londýna, mediálnu poličku do obývačky, nový UTSM web, januárovú lyžovačku, doplnenie turistickej výbavy termoprádlom, častejšie cvičenie a obnovu počítača. Rozhodne som nedostal od nich žiadnu dôležitú informáciu, ktorá by mi mala pomôcť naplniť moje plány! Sú milí, že sa mi do toho nechcú pliesť, to je pravá dôvera. Aj keď nedokážem odolať ľuďom, ktorých mám rád, znalosti z projektového manažmentu predsa vyplávali na povrch šampanskej hladiny mojej mysle a nekompromisne nastolili racionálnu otázku: „A čo zdroje? Chceme si dať splniteľné ciele, nie?“
Veľmi ich to nezarazilo a v povznesenej nálade sa snažili vyprchať moje pochybnosti: „Doménu na web už máme kúpenú, odrezky na poličku tiež, cvičiť môžeš aj doma. A na zvyšok treba len peniaze,“ a doliali mi pohárik.

Iba peniaze, pohoda, prehltol som zlatavý mok. Domáci pyrotechnici sa snažili medzi autami na parkovisku zmeniť na pyromanov, ale hluk ani alkohol neprebili moje myšlienky. Peniaze? Veď stav mojich kreditiek nejakú dobu vylučuje dvojsmenný pohyb peňazí na kreditnom účte a počet bankových produktov, ktoré sme v minulom roku využili, spôsobil preplnenie mojej papierovej „finančnej“ zložky. Výpisy a účtenky trhajú prepchaté euroobaly. Ale to nás neodradí od plánov na rok 2006 – čítal som v očiach nadšených dvetisícšestiarov okolo mňa. Ešte som si dovolil tichú poznámku, že mám záväzky voči niekoľkým finančným inštitúciám a žiadna nemá záväzky voči mne, ale ich nadšenie sa nedalo poraziť. A vlastne, už dlho som nevidel takto motivovaných ľudí, bolo by ľúto zostreliť ich realitou.

No mne bolo celkom triezvo jasné, že som úplne finančne zaviazaný a tak trochu teda zviazaný, čo sa týka nastolených cieľov. Chcel som nájsť riešenie, no šumenie otvorenej fľaše Huberta sa pomaly presunulo celé do hlavy a riešenie unikalo ako CO2. Našťastie ma nakoniec napadlo, ako ostať reálny pri plánovaní mojich záväzkov -  rozhodol som sa nazrieť na novoročné predsavzatia trochu inak, z iného uhla. Pozdvihol som šampanské a neutešenú situáciu zmietli posledné sladké bublinky do žalúdka.

„Navrhujem: Tento rok si žiadne záväzky nedávajme, tento rok ich splaťme!“

  

Mimochodom, aký najzaujímavejší záväzok ste si dali?

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

AUTORSKÁ STRANA PETRA SCHUTZA

Návštevníci u sv. Michala a spev Moniky (týždeň podľa Schutza)

Z radu kajúcnikov je exštátna tajomníčka zrejme vôbec najvýbušnejší materiál.


Už ste čítali?