Byť iný

Autor: Filip Klička | 20.2.2005 o 12:36 | Karma článku: 4,73 | Prečítané:  1216x

      Moja sobota začína buď vlhkým pocitom na ruke alebo poslednou scénou sna, v ktorej sa nezmyselne ozve dejovo nepasujúci kňukot a násilne ma vovedie do reality. Otvorím oči a zazriem dlhý ružový jazyk na mojom predlaktí. Patrí môjmu pudlíkovi Alex, takmerčiernej (o tom inokedy) fenke, ktorá sa rozhodla, že som spal tak akurát a teraz je čas venovať sa jej.

      Chce sa jej čúrať, ale čo je hlavné, musí oňuchať nové žlté kaluže a chronologicky zmapovať históriu parčíku pred vchodom od posledného venčenia. A keď sa psí boh usmeje, stretneme aj nejakých kamarátov!

      Zababušený do šálu a čiapky som vykročil do snehu. Podľa rýchlosti môjho pohybu a úzkych škár namiesto očí muselo každému byť jasné, že nezdieľam nadšenie vôkol poskakujúceho chlpatého tvora. Začala každodenný rituál. Označkovala, oňuchala a teraz pribehne s paličkou a otrčí na mňa prosebný pohľad: „Hoď mi!“

Kde je? Zarazil som sa. Aha. Stála o kus ďalej, minichvost prudko vztýčený, niekedy mám pocit, že sa jej predlžuje, a pohľad uprený do diaľky. Psíčkari už vedia čítať svojich členov svorky, preto som sa chcel zľaknúť, že je tu nejaké „obrovské“ nebezpečie, ako napríklad čerstvý snehuliak, rýchlo idúci cyklista alebo nebodaj dravý útočný drozd. Nič také. Chvost sa divo rozkýval sem a tam, bude to nejaký psí kamoš. Ale rozkývala sa aj hlava, hm? Pohľad doľava, doprava, doľava, ako na tenise. Musel som to po svojom psovi zopakovať. Z jedného konca parku k nám kráčal asi stodvadsať kilový chlapisko. Pri každom jeho kroku zavŕzgal sneh ešte aj na miestach, kde už bol dávno ušliapaný. A ako mucha okolo kravy sa vôkol neho v kruhu o polomere vodítka motkal biely trpasličí pudlík. Aj uši mal malé! V ústrety z opačnej strany k nemu kráčala malá tenká blondína s jemným makeupom a v úzkej teplákovke. Viete, taká, že máte pocit, že práve teraz ide z baletného kurzu a za hodinu tam ide zas. V ruke pevne zvierala vodítko, alebo skôr široký pás, na ktorom bol pripútaný hrdo a pevne kráčajúci 70 centimetrov vysoký nemecký ovčiak.

      Alex si nadšením nevedela vybrať, s kým sa bude naháňať ako prvá. Veci sa nevyvíjali podľa jej predstáv, lebo si ju ani jeden nevšímal. Biely pudlík sa totiž odrazu skľudnil, pritmolil sa k pánovej hrubej nohe a so stiahnutým chvostom sa blížil k druhej dvojici. Vlčiak naproti si oboch meral odvážnym pohľadom, no disciplinovane nevykazoval žiadne známky vzrušenia. Celkom by ste povedali, že si tých psov idú vymeniť, aby sa každý dostal k svojmu pánovi. Alebo že si každý kúpil takého psa, aby dopĺňal jeho povahu. Ťarbavý bullo si zaobstaral zábavného a temperamentného spoločníka a krehké dievča sa dobre cíti so silným a múdrym ochrancom.

      Psí páni sa navzájom zaregistrovali až na posledné dva kroky. Každý si premeral toho druhého, potom jeho psa a napokon sa na seba hrozne milo usmiali.

Hneď vedeli, že majú niečo spoločné, sú v jednom rovnakí:

Sú iní.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Dobré ráno

Dobré ráno: Kotleba je navždy vodca, fašisti sa hádajú

Prečo nastal rozkol v ĽSNS.

NADÁCIA ZASTAVME KORUPCIU

Holý o výnimke nehovoril pravdu, papalášizmus dokazuje úspešný vedec

Pracuje v Anglicku, žiadosť mu zamietli.


Už ste čítali?