Siete

Autor: Filip Klička | 2.5.2006 o 23:02 | Karma článku: 5,17 | Prečítané:  1909x

Som z generácie, ktorej sa pri slove sieť už neasociuje Hemmingwayov rybár. Ja si predstavím komunikáciu. Vzduchom, kovom, svetlom a zvukom. A som z generácie, ktorej sa pri slove telekomunikačná sieť neasociuje pavučina s pár uzlami a viac ako veľa aparátmi. Siete novej generácie si hladko zotierajú nie len rozdiel medzi hlasom a dátami, ale aj medzi koncovými zariadeniami, nech už sa pod tým skrýva čo chce. Pojmy teraz menia významy. Čo tam po Šimonovej sieti, ale veď napríklad mikrovlnka nie je tak stará, aby už nebola mikrovlnkou. Siete spoja, čo si zaželáte. - počítače, telefóny, faxy, televízory a, ako výplod nudiacich sa marketingárom trpiacich hrozbou výpovede, aj chladničky. Spoja nás, nech sme kdekoľvek a robíme čokoľvek.

Autor: Filip KličkaAutor: Filip Klička

Tesne pred odchodom na služobnú cestu som si nabalil ako vždy všetky moje prístroje a s hrôzou zistil, že zaberajú polovicu tašky. A to už nie sú ani tak drahé. Zabudol som si objednať ubytovanie, napadne ma. Siahnem po aparáte na stole. Nedvíhajú. Ani za päť minút. Musím už ísť, cesta chvíľu trvá, a oni nemajú záznamník. Pošlem SMS na pevnú linku, dúfajme, že keď započujú syntetizér, nebudú myslieť hneď na únos a vydieranie. Sadám do auta. Už za Soroškou mi zvoní služobný mobil. Ubytovanie je dohodnuté, je potrebné poslať email s nákladovým strediskom - hneď. Na benzínke v Plešivci teda zapínam PDA, pripojím ho cez môj edge a email s údajmi odošlem.

Za tri hodinky už som na porade v Banskej Bystrici. Pri druhom bode máme problém. Chýba nám dôležitý dokument, ktorý mám v pošte iba ja. Z kolegovho firemného počítača si vzdialene pripojím plochu a súbor si vytlačím na sieťovej tlačiarni. Škoda, že na tej v Košiciach – ešte jeden pokus a už lezie papier z multifunkčného zariadenia vo vedľajšej miestnosti. Poradu končím s 20 minútovým spozdením a tak zápis vyhotovím digitálnym fotoaparátom – ešte, že som si cez noc dobil batérie – tiež v sieti – elektrickej, v amerike bežne používanej na prenos dát rovnako ako u nás lastovičky v podobe internetu po káblovke.

Keďže na služobnej ceste mám byť niekoľko dní, zápis je potrebné rozoslať čo najskôr, ale ja som zabudol kábel na prepojenie foťáku a pc. Vyberám teda pamäťovú kartu z foťáku vkladám ju do PDA, načítané obrázky prenesiem cez bluetooth do PC a okamžite odosielam. Všetkým zúčastneným.

Siete ma obklopujú, mám pocit, že ešte pár prepojení medzi nimi a množné číslo nebude treba. Rozmýšľam nad mojimi rodičmi a príbehom, ako sa chodili k susedom pozerať na prvú telku v meste. Ja si telku môžem pozrieť cez internet, už ani neviem, ako vyzerá poštová známka. Možno ani toľko prístrojov na vstup dovnútra nebude. Dnes desiatkami spôsobov niekoľkokrát za hodinu vstupujem do rôznych sietí a to nie som nejaký digitálny maniak. Len pracujem a zabávam sa. No pomaly, ale isto sa stávam súčasťou siete. Moja myseľ ráta so sieťami, stále kombinuje možnosti, ako prijať a odoslať informáciu. Čo ak nakoniec aj filozofický pojem všeobecné vedomie nadobudne nový význam? Pripojíme rovno svoje mysle. Bez prístrojov, len nejaký ten interface v hlave. Že to je hrozné? Že je to sci-fi? Že na to ani nie sme pripravení?

No neviem. V piatok som bol v počítačovej učebni s desiatimi pospájanými písičkami, aby som kolegovi pomohol čosi nainštalovať. Shiftom som označil konfiguračný príkaz, stlačil ctrl+c, uložil si tak text do pamäte, podišiel k inému počítaču a nastavený do príkazovej riadky som rozhodne stlačil ctrl+v. Nič sa nestalo, ale prisahám, že som bol presvedčený o tom, že sa tam ten text objaví. Zarazil som sa. To už je to tu? Tak skoro?

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?