Kráľovský ochutnávač jedla

Autor: Filip Klička | 21.12.2006 o 20:19 | Karma článku: 6,46 | Prečítané:  1745x

S priateľkou len veľmi neradi plytváme jedlom. Ak už sa aj stane, že jedlo je staršie, náš pes, takmerčierna (o tom inokedy) fenka pudlíka Alex, oschnutou šunkou či plátkovym syrom nepohrdne. No väčšinou kúpime len toľko, čo zjeme, veď boží dar a rodinný rozpočet, však? V piatok som si objednal donášku a horu cestovín s kuracím mäsom a smotanou som nedojedol. Nevadí, dorazím v nedeľu. Keď sa vrátime od rodičov, vždy vyhladneme. No nesmel by som bielu prepravnú krabičku zabudnúť uložiť  do chladničky.

So skazeným obsahom som ju zamračený v nedeľu teda vyniesol do kontajnera. Do pondelkového rána ma vzbudila obohratá melódia mobilového budíku. Pretierajúci si zalepené oči som sa dotrepal k oknu  ako každé ráno, aby som sa pozrel, aký je deň. Náprotivnú bytovku zahalila hmla a tak kontajner pri ceste vyzeral, ako keby sa vznášal v oblakoch. V momente sa z bieleho oparu vynorila široká postava. „Náš“ bezdomovec, navlieknutý do troch dotrhaných kabátov, robil svoju obvyklú obchôdzku, svoju „prácu“. Pri nohách sa mu tmolil neodmysliteľný béžový kríženec. Našej Alex sa veľmi páči, má totiž čosi aj z pudlíka - hlavne svetlé kučery po tele. Veľmi sa však nehrajú, neviem nič o jeho očkovaní. Bezdomovec podišiel k plechovej „reštike“, rozglábil zaoblené vieko a skúseným hmatom prehrabol ponuku.

Bez váhania si vybral bielu krabičku a natešene ju otvoril, donáška! Zamrelo vo mne, otvoril som poriadne oči, aby som lepšie videl, či naozaj chce zjesť moju skazenú, nazelenalú piatkovú donášku. Pes uzrel úlovok, zavrtel chvostom a oprel sa chlapovi prednými labkami o stehno, bude žranica. To nesmie! Veď sa otrávi... Otvorím okno a zakričím na neho. To našťastie nebolo potrebné...

On urobil to, čo vždy, keď ho pozorujem. Odobral kúsok do dlane a najskôr ponúkol svojmu štvornohému kamošovi. Dunčo strčil ňufák do ufúľanej dlane, zaňuchal, oblizol a potom odvrátil hlavu. Zarastený chlapík ponuku zopakoval a keď aj teraz pes s odporom uhol, podozrievavo pozrel na zvyšnú porciu. Potom len pokrčil ramenami a položil tácku na zem. Ešte si našiel deravé rukavice a skôr, ako si ich nasadil, pohladil béžové kučery. Za minútu zmizli do hmly, ako v rozprávke sa vyparili.

Možno pán „trojkabátový“ žije bez domova a jeho potreby sa zužujú na tie najzákladnejšie – jesť a spať. Možno by o ňom každý povedal, že nič nemá, no s tými zalepenými očami u okna som si uvedomil, že má viac ako väčšina z nás – lásku a kamoša, oddanosť a vernosť. A tiež ešte kráľovského ochutnáva ča jedla, ktorý faraónom v Egypte každý deň zachraňoval život koštovaním pokrmov, ktoré by mohli neprajníci otráviť..

To nie je o psoch, iba o spôsobe nášho žitia, v ktorom peniaze v skutočnosti určujú len obal, nie obsah.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?