Alexine domáce práce

Autor: Filip Klička | 25.4.2005 o 10:42 | Karma článku: 8,00 | Prečítané:  1934x

Svojich kolegov v práci, ktorí už majú deti, dráždim pravidelne tvrdením, že výchova ich detí je v podstate zhodná s výchovou môjho psa, takmerčiernej pudlíčky Alex. Jednak ich uráža porovnanie ich voňavých anjelikov s mojim chlpatým smraďochom, aj keď som našiel najmenej dvoch rodičov, čo kúpu svoje deti menej často ako ja naše pudlíča, a naviac bytostne nesúhlasia, že tvor s ešte nevyvinutým chápaním jednoducho potrebuje a uvíta jednoduchý systém príkazov, pochvál a trestov, ktorý mu umožňuje sa rýchlo zorientovať v prostredí a vyhnúť sa nebezpečenstvu.

Samozrejme, keď dieťa rastie a rozumneje, vážne, u niektorých detí to nastáva, tak je samozrejme žiaduce prejsť na sofistikovanejšie metódy, plné argumentov a zložitejších následkov usporiadaných do logických sledov. No do tej doby je u mňa nevychované dieťa len výsledkom nemohúcnosti rodiča zaujať vo svorke vedúce postavenie. Chápete, že ak toto tvrdím s vážnou tvárou, štve ich to. Naposledy som sa zamiešal aj do debaty o povinnostiach detí v domácnosti.

 

„Moje deti odmietajú doma robiť domáce práce,“ znela sťažnosť jednej kolegyne.

„Veď ich nenúť, to nie je ich povinnosť,“ mienila iná.

„Akože nie? Ak to tvrdíš, tak len preto, že ich nevieš donútiť,“ podpichol som na účet druhej.

Prvá sa jej zastala: „Myslíš, že je to jednoduché? Proste nechcú a hotovo!“

„Akože nechcú?“ zvolal som, „nechápu, že domácnosť je vec všetkých, ktorí ju užívajú a tvoria?“

„Ešte sú malé, aby pochopili, to je jasné,“ obhajovala tá, čo robí všetko doma sama ako slúžka.

„Ak sú malé a nechápu, nemôžu ani odmietať, lebo nerozumejú, prečo odmietajú, a tak nech počúvajú.“

„Ty nemáš deti, čo?“ chceli ma dostať.

Konečne som sa mohol dostať k mojej najdráždivejšej vete: „Výchova psa a dieťaťa v nízkom veku je v mnohom veľmi podobná. Mňa Alex počúva na slovo.“

„A robí aj domáce práce, čo?“ vysmiala ma už neviem ktorá z nich a svorne opustili moju kanceláriu. Koniec debaty.

Náhodou pomáha, pomyslel som si víťazoslávne. Pri umývaní riadov robí vždy takzvané predmytie. Vylíže zvyšky z taniera, aby som už nemusel tanier dlho drhnúť  a minúť veľa Jaru. Keď idem vyniesť kôš, vždy ma sprevádza. Jej úloha je dvihnúť všetko, čo by mi náhodou vypadlo. Najradšej zo všetkého však vybaľuje. Dojdeme z Tesca s piatimi taškami a ona do všetkých nakukne, aby si urobila dobrý triediaci plán. Potom začne vybaľovať. Najskôr vybalí svoju kostičku a granule, potom sa vrhne na mäsové výrobky, ale s tým jej radšej už pomáham ja – ona ich nájde a ja vyložím. To len preto, že nevie otvoriť chladničku, jasné. Vie aj upratovať. Vždy, keď sa chystáme na cestu, poznáša hračky doteraz porozhadzované po celej izbe do svojej cestovnej tašky. Vážne na žiadnu nezabudne. Ráno vždy s priateľkou ustieľajú posteľ. Alex nikdy nezabudne hneď po ustlaní prebehnúť okraje pokrývky, či sú dobre zastrčené, prípadne upraví vankúše, aby boli rozmiestnené čo najestetickejšie. Veľmi jej nevonia polievanie kvietkov, tak sme ju aspoň zamestnali pri presádzaní. Len čo si priateľka rozloží kvetináče, Alex do nich ryje dierky pre budúce osadenstvo a kontroluje hlinu, či v nej nie sú nejaké nevhodné, zjediteľné kúsky. Toto nadšenie pre zahradníčinu sa prejavuje aj vtedy, keď je u starých rodičov. Zblízka kontroluje vyberanie zemiakov a ak na nejaký zabudnú, hneď ho vyhrabe a donesie. Niekam. U druhých starých rodičov zasa vypleje celé záhony mrkvy a petržlenu. Neostane tam jediná rastlinka!

Doma pred  praním triedi špinavé prádlo na voňavé a nevoňavé a nezabudne dotiahnuť žiadnu z mojich ponožiek, aj keby bola v poslednom kúte nášho bytu. Keď je naša korela Pipa hladná alebo smädná a začne čvirikať o potravu, Alex je síce príliš malá na to, aby jej vymenila krmítko, ale vždy sa pridá kňukotom, aby nás privolala. Hoci aj o piatej ráno, tak je zodpovedná! Ešte aj asistuje pri naberaní zrna, postará sa o každé zrniečko alebo piškotu padnutú na koberec. Takýto neporiadok okamžite zmizne.

Keď pracujem za počítačom, usalaší sa mi na kolenách, sleduje písmenka a občasným ňufnutím do klávesnice mi opravuje chyby, a potom pri tlačení hotového dokumentu čaká u tlačiarne, kým vyjde papier, aby mi ho hneď doniesla. Je pravda, že sú tam potom zmiešané farby, mám totiž bublinkovú, ale to zase nemôžem potláčať jej talent pre abstraktnú maľbu, no nie?

Minule, keď som zmontovával doma akciový regálik do chodby, nezabudla skontrolovať všetky skrutky a ňufákom neustále zatvárala môj kufrík s náradím, aby sa mi nič nestratilo. Má technické myslenie, zaujíma sa o všetky voľne položené cédečka, konektory a ovládače. Raz mi chcela pomôcť aj so šoférovaním, ale na to je predsa ešte mladá. Hovorím to preto, aby ste vedeli, že to všetko robí sama a iniciatívne. Vyrástla v prostredí, kde sa každý musí účastniť na chode domácnosti, a ona to úplne chápe a zapája sa. Priznávam, že sa to nedá porovnať s tými kolegyňami. Lebo ja už ju nemusím nútiť, všetko chápe sama, je to dobrý a inteligentný psík.

Čo? Že som neobjektívny a vidím môjho miláčika v lepšom svetle? Že sa snažím obrátiť jej vystrájanie a zvedavosť na dobrotu, múdrosť a jedinečnosť? Že samou láskou k nemu nevidím jeho chyby a fakt, že to všetko robí pre svoju zábavu a prospech? Veď v tom nie som sám, však?

Lenže to nevadí, lebo Alex je len pes.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Dobré ráno

Dobré ráno: Kotleba je navždy vodca, fašisti sa hádajú

Prečo nastal rozkol v ĽSNS.

NADÁCIA ZASTAVME KORUPCIU

Holý o výnimke nehovoril pravdu, papalášizmus dokazuje úspešný vedec

Pracuje v Anglicku, žiadosť mu zamietli.


Už ste čítali?