ako sa poznam..sla by som toho psika k povodnemu majitelovi pozriet a pri najmensej pochybnosti o jeho psej zivotnej perspektive by som ho slohla spat. a hladala noveho majitela.
sa pri vypocuti pribehu zastrajala, ze by ho sla so mnou slohnut spat, ale nejako si potom na to nespomenula. Drzim ti palce, aby ti tvoje rozhodnutia vydrzali (bez ironie)
ja toto doverne poznam..mam doma svorku styroch :) a ak pocujem nejakeho psa zufalo stekat z retaze..najma v noci...niekedy proste vstanem a idem ho pustit..nemozem to pocuvat.. tyranie zvierat je nieco, co proste nemozem.. je to absolutna bezmocnost bezmocnych..
my sme tak kupovali auto..a to ti je tiez oriesok! vpratat pohodlne min. dvoch :) to napriklad vyrobcovia strasne flakaju... keby namiesto stojanov na colu radsej domysleli bagaznik...
situáciu. A preto je tento príbeh pre mňa vyslovene dojímavý.Ale aspoň viem, že pojdem zajtra sa opýtať do útulku, čo to bolo za "dobrého" majiteľa, ktorého našli krásnemu, čiernemu šteniatku. Šteniatku sme našli potulujúce sa pri bufete-zničené, špinavé,s krásnymi očkami. Dlho sme bojovali s tým, či si ho môžeme nechať.Žiaľ, nemohli sme. S hektolitrami sĺz všetkých zúčastnených sme ho odniesli do útulku.Teraz viem, že sme zasiahli do jeho života-a beriem to tak, že mám svoj podiel zodpovednosti. A tak si idem pekne zistiť ako sa má.
aj ja som nasla Maxa-ciernu hubu pri bufete :) v Presove..naviac je to cistokrvny psik.. Vopchala som sa s nim aj do vysielania radia..ale nikto sa neprihlasil..tak je u nas uz 6 rokov..a som rada ze je.. Vzdy ked vidim tulajuceho sa psa, kde mi intuicia vravi, aby som sa radsej nedivala, lebo podlahnem...tak sa kuknem. Vezmem, okupem, nachovam..a uz je to jasne.. :) ale nikdy nelutujem.. oni sa vedia nenapodobitelne revansovat... Aj tu plati, ze neexistuju nahodne stretnutia :)
nasiel som ho pred siestimi rokmi v marci, iba jemne piskal v snehu. Bol zmrznuty na kost, mal vtedy podla veterinara asi tri tyzdne. Ale dal sa dohromady a dokazal presvedcit aj moju mamu, aby ostal. Ta ho teraz zboznuje. Dodnes nevieme, co je to za rasu, ale asi tosku pudlik, trosku spic, a ktovie, co este.
Keby bolo viac ľudí ako Ty, takto hlboko sa zamýšľajúci nad životom, nad dôsledkami svojich činov, bolo by krajšie na tomto svete. Lebo tento text nie je len o zvieratkách, je o zodpovednosti a dobrom srdci. Máš môj veľký obdiv.
že ste všetci takí útlocitní a chápajúci k psíkom, okúpať, zohriať, nakŕmiť, pomaznať. Ale človeku by ste pomoc neposkytli, že mám pravdu! Nech žije planéta psov a miesto Vysokých Tatier nech máme vysoké hory psích hovien! Gaučovým povaľačom 3x nazdar!
človek sa zväčša dokáže postarať sám o seba, ale zvieratko je ODKÁZANÉ na pomoc človeka. A môj názor je, že kto nedákaže pomôcť zvieraťu, nedokáže pomôcť ani človeku, kto dokáže ublížiť zvieraťu, dokáže ublížiť aj človeku!
ale vacsina z nich ma pottom podrazila :( - asi je to ten pribeh, ze mozno pomoct nechceli a ked aj chceli, coskoro zabudli na to a oplatili mi nie velmi prijemne. je to asi tym, ze premyslame zlozitejsie, mame svoje dovody a mame svoje pribehy. nie je to dovod, aby sme prestali ludom pomahat, ale uznaj, ze mozno preto ludia pomozu radsej opustenemu psikovi (bude vdacny) ako Tebe. Pomahat je casto idealisticke ale len zvierata idealisticky pribeh pomoci nepokazia zlym a nevdacnym koncom. ale to uz je na iny blog... :)
Si ma rozslzil... pred týždňom nám niekto z dvora ukradol šteniatko (podotýkam, že sa tam motalo s dvoma dospelými psami), hľadali sme ho jak blázni... najhoršia je tá neistota - žije ešte vôbec? A má sa dobre ak žije?
Nadherne!